u rečniku PONS
pro·voke [prəˈvəʊk, Am -ˈvoʊk] VB trans
1. provoke (vex):
2. provoke (give rise to):
- to provoke sth worries, surprise, outrage
- etw hervorrufen [o. form provozieren]
| I | provoke |
|---|---|
| you | provoke |
| he/she/it | provokes |
| we | provoke |
| you | provoke |
| they | provoke |
| I | provoked |
|---|---|
| you | provoked |
| he/she/it | provoked |
| we | provoked |
| you | provoked |
| they | provoked |
| I | have | provoked |
|---|---|---|
| you | have | provoked |
| he/she/it | has | provoked |
| we | have | provoked |
| you | have | provoked |
| they | have | provoked |
| I | had | provoked |
|---|---|---|
| you | had | provoked |
| he/she/it | had | provoked |
| we | had | provoked |
| you | had | provoked |
| they | had | provoked |